Everyday Real Me!Vítam ťa na mojom blogu (teda skoro blogu)

Internetové "lovestory"

Publikované 09.03.2016 v 21:32 v kategórii Články, prečítané: 99x

Ahojte ľudkovia!
Dlhú dobu som vám sem nič nenapísala, pretože som bola na tom výlete ( lyžovačka ), potom som sa musela učiť, mala som veľa vecí na doriešenie a bla bla. Veď to poznáte. Ale každopádne už som tu znova plnefunkčná.

Dnes by som chcela prebrať tému okolo "randenia a sociálnych sietí" . Asi každý pozná ten pocit keď sa do niekoho bezhlavo buchne a nevie sa donútiť prestať na tú osobu myslieť.  Ak sa vám to stalo, sú dve možnosti: Buď ste s tou osobou vo šťastnom vzťahu, alebo len doma posmrkávate a rozmýšľate, čo robíte zle, čo má on/a a ja nie, prečo práve ja?!
Ak patríš k tej prvej možnosti, tak ti gratulujem k dosiahnutiu svojho sna. Ale ak patríš k tej druhej, tak to vitaj v klube. Tvoj deň možno vyzerá nejako takto: Ráno sa zobudíš, pozreš sa či ti netextla/ol, neposlal/a snap, poobede striehneš či ide okolo a všimne si ťa, či pozdraví alebo sa dokonca usmeje. Večer ideš do postele s nádejou že možno sa stane zázrak a uvedomí si že existuješ, ale nakoniec zaspávaš s pocitom "somnulanechcema"alebo si už možno na leveli "píšemesijetamniečo" a zaspávaš so super pocitom že zajtra sa posunieš ďalej. Ale kto vie či sa to niekam posunie? A vie to vôbec tvoj objekt záujmu? Každopádne ľudia ktorí sa páčia nám a ľudia ktorým sa páčime my, sú tie najzáhadnejšie bytosti na svete. Prečo  neexistuje svet bez správ, snapov, chatov ,smsiek, a neviem čoho ešte?
 
Mohli by sme mať aspoň jeden a pol týždňa v mesiaci bez netu. Nebolo by lepšie, keby ste sa namiesto chatu rozprávali? Keby ťa osoba ktorej sa páčiš zavolala von osobne, ako za starých čias, lebo by nemala FB?
Tá predstava je ako z rlove through the internet is like a pen without paper - about anythingomantického filmu kde sa hovorí: -Ahoj Betty, čo robíš v piatok večer? +Ahoj, no to ešte neviem, záleží to od teba. - Tak to ťa vyzdvihnem o siedmej a pôjdeme do kina. +Super, teším sa.Nebolo by super keby sme city neschovávali za sociálne siete?Samozrejme že aj tie majú svoje výhody (píšem si s ľuďmi ktorí sú odo mňa ďaleko) ,ale na hlavné účely sietí sa zabudlo a namiesto toho aby sme prežili tie momenty fyzicky s tou osobou, my sa len ukracujeme o svoje spomienky a ukladáme si do hlavy hlúpe chaty.. Prišla ti správa s textom ktorý ťa potešil? Super, ale nebolo by krajšie, keby si to radšej počul/a? Alebo ti prišla správa ktorá sa dá pochopiť dvojako (dobre aj horšie)  a ty sa musíš v správe pýtať ako to myslel/a, namiesto toho aby si videl/a jeho/jej výraz tváre a vedel/a hneď zhodnotiť ako to myslí? Alebo riešiš hádku cez net čo je úplne neosobné? A nebolo by predsa len lepšie sa s tou osobou rozprávať z očí do očí a diskutovať otvorene?


Aby sme si to zhrnuli. Nefrflem na sociálne siete že sú strata času, lebo to tak celkom nie je. Ale je škoda že sme si ich prispôsobili aj na to, čo by sme mali prežívať mimo internetu a to sú práve tie chvíle lásky.

Toľko k článku o internetovej láske namiesto tej reálnej. Neviem, či súhlasíte s mojim názorom, a preto budem rada ak sa ozvete v komentároch :) Vždy vám rada odpoviem (pusa)
Vaša Anonymka


Komentáre

Celkom 2 komentáre

  • An 09.03.2016 v 22:29 Suhlasim s tebou : )


  • everyday-real-me.infoblog.sk 21.03.2016 v 18:17 Ahoj An, to som veľmi rada :)


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?